140. Rorate Cæli
Roste nebesia z výsostí, oblak nech prší Spravodlivého.
Nehnevaj sa, Pane, zabudni na naše neprávosti.
Hľa, sväté mesto je púšťou, Sion je opustený,
Jeruzalem je pustý, dom zasvätený tebe a tvojej sláve,
kde ťa chválili naši otcovia.
Roste nebesia z výsostí, oblak nech prší Spravodlivého.
Zhrešili sme, stali sme sa nečistými
a odpadli sme ako zvädnuté lístie.
Naše neprávosti nás uchvátili ako vietor: ty si skryl svoju tvár
a vydal si nás napospas našej neprávosti.
Roste nebesia z výsostí, oblak nech prší Spravodlivého.
Pozri, Pane, na poníženie tvojho ľudu,
nech príde ten, ktorý má prísť.
Pošli Baránka, nech vládne zemi, od skaly na púšti až k vrchu dcéry Siona.
Nech on sám sníme jarmo nášho zajtia.
Roste nebesia z výsostí, oblak nech prší Spravodlivého.